cypherpunk.cz

Predpokladám, že mnohí z vás momentalne nechápu, čo som sa snažil týmto titulkom naznačiť. Poďme na to pekne poporiadku. Peniaze, kto z nas by ich nepoznal. Keď ideme do práce, na nákup alebo za zábavou všade sa s nimi stretneme. Stali sa nevyhnutnou súčasťou ludského života v civilizovanom svete. Mnohí z nás venujú celý svoj život získavaniu penazí. Je to správne ? Asi áno, nakoniec veď z niečoho treba žiť a zabezpečiť svojich blizkych.

Ja vám, ale skúsim ukazať peniaze tak ako sa na nich vačšina ludí nepozera.

Rád by som bol, aby si teraz každý kto číta tento článok položil par otázok:

• Odkiaľ sa berú všetky peniaze ?
• Ako dokážu banky vyplácať všetky úroky, požičky a ešte dokážu profitovať ?
• Ako vlastne funguje celý peňažný system a v čom spočíva samotna hodnota penazí ?

Na tieto otázky sa pokúsime v tomto šlánku najst spoločne odpoveď.

História

Začneme samotnou podstatou a to čo su vlastne peniaze a v čom spočíva ich hodnota. V minulosti sa ako platidlo používalo všetko, za čo bolo možné dostať niečo iné. Jednoducho povedané výmenný obchod. Realne produkty mali na trhu (medzi ľudmi) svoju hodnotu a ľudia vymienali ryby za olej, orechy za zeleninu a podobne. Z historických dovodov boli drahé kovy oblubené pre ich krasu a vzácnost. Podľa bežnej ekonomiky to čoho je málo ma veľkú cenu. Preto kovy ako zlato, striebro a platina boli veľmi vzácne. Mali teda svoju realnu veľkú hodnotu. Neskôr sa takéto drahe kovy rozdelili do menších jednotiek(mince), ktoré mali konkretnu hodnotu. Toto platidlo a tieto peniaze mali svoju realnu hodnotu pretože boli vyrobené priamo z drahých kovov a bolo možné ich vymienať za rozličný tovar. Začalo sa teda objavovať akési univerzálne platidlo.

Dnešná doba

Všetci určite vieme, že peniaze (bankovky , mince) sa vyrábaju na pokyn vlady v mincovniach kde sa razia mince a tlačia bankovky a všetko je pod kontrolou vlády a narodnej banky a všetky su podložené hodnotou zlata v centrálnej banke. Je to pravda, ale len z časti. Nie všetky peniaze sú vytvorené vladou. Vačšina peňazí je vytvorená komerčnými spoločnostami nazývanými Banky. Večšina z nás verí, že keď prideme do banky po požičku, banka nám požičia peniaze ktoré získala od svojich klientov alebo roznymi obchodnými transakciami. Je to pekné ale nieje to pravda. Banka nepožičiava peniaze svojich clientov ale vytvára nové peniaze. Znie to šialene ale je to tak. Banky vytvárajú nové peniaze nie z penazí ich klientov, ale priamo z prísľubu, že tie peniaze ktoré si požičiavate vratite. Podpis dlžníka na zmluve je prísľub, že splatí sumu + úrok, inak pride o auto, dom alebo iný hmotný majetok ktorým ručí za požičku. Čo ten istý podpis žiada od banky? Banka si doslova vyčaruje sumu a proste ju pripíše klientovi na učet. Tieto peniaze sa odnikial nepresúvajú, su to čisté nove peniaze. Pritiahnuté za vlasy ? Určite, ale pravdivé…

Vznik moderného bankovnictva (rozpravka)

Kde bolo, tam bolo bola jedna mala dedinka a v nej si žili občania a šetrili si svoje zlaté dukátiky. V mestečku žil aj zlatnik ktorý dukáty vyrábal a mal velký trezor, aby mal svoje výrobky v bezpečí. Časom bohatší obyvatelia, ktorí sa báli o svoje úspory ho požiadali, či by si nemohli u neho v trezore schovat svoje dukáty. Samozrejme mu to nevadilo, ale zobral si za to par zlaťákov. Takto postupne začal prenajímať svoj trezor a dokonca za nejakú sumu aj požičiaval svoje dukáty. Zistil ale, že večšina ľudí si nikdy nepríde vyzdvihnuť ich peniaze a už vôbec nie všetci naraz. Veľa z nich dokonca začali platiť samotnými potvrdeniami od zlatnika na ktorých bola napísana uložená suma. Bolo to oveľa pohodlnejsie ako sa nosiť s mešcom. Rozhodol sa teda, ze nebude požičiavať len svoje peniaze ale aj peniaze svojich klientov. Takže mohol požičať viac ľuďom a zarobiť na úrokoch viac. Ako tak obyvatelia sledovali ako zlatník bohatne začali ho podozrievať, že berie z ich zlaťákov. Všetci rozhorčene nabehli do zlatníctva a chceli vidieť svoje peniaze. Zlatnik samozrejme nemal problem a ukazal, že trezor je plný penazí a nic nevzal. Ľudia ale aj tak rozhorčení chceli aby mali nejaký výnos z jeho obchodov a tak si vydobili mesačné úroky. A takto vzniklo moderne bankovníctvo kde banka klientom vyplácala nizke úroky z penazí ostatných klientov a nasledne si to z vysokým ziskom zarobila naspat na úrokoch z požičiek ktoré su oveľa vyžšsie. Kedže dopyt po požičkách rástol a zlata nebolo až tak veľa, premýšlal zlatník ako to cele ešte zdokonaliť. Zistil, že ľudia už používaju viac jeho šeky ako samotné reálne zlato a vtedy ho to napadlo. Požičiavať falošné šeky(také ktoré reálne niesu kryté zlatom), veď aj tak nikto nevie koľko zlata má v trezore. Tak začal požičiavať prostredníctvom šekov aj zlato ktoré v reále nemal a zarábal na neexistujúcom zlate. Jedného krásneho dňa sa začali šíriť fámy a bohatší veritelia chceli vybrať svoje zlato. Postupne sa to rozšírilo a množstvo ľudí čakajúcich pred bankou a chceli svoje zlato vybrať. To sa nazýva tzv. “beh na banku” a každý bankár sa toho desí. Tento jav zrujnuje danú banku a zníži tak dôveru voči ostatným bankám. Bolo by správne postaviť mimo zákon praktiky vytvárania peňazí z ničoho, ale kedže objem peňazí ktoré takto banky poskytovali a naďalej poskytujú bol základ europskej obchodnej expanzie a tak sa tieto praktiky zlegalizovali. Bankári súhlasili, že budú dodržiavať pomer medzi reálnymi a fiktívnymi peniazmi ktoré môžu požičať. Tento limit však bol oveľa vyžší ako objem zlata ktoré sa nachádzalo v trezore. Čoskoro sa tento pomer ustálil na 9 fiktívnych dolárov k 1 reálnemu doláru v zlate. Tieto regulácie boli taktiež vynucované námatkovými inšpekciami. Taktiež bolo dohodnuté, že v prípade “behu na banku” centrálne banky podporia miestne banky “zlatou infúziou” a len v pripade veľkého počtu behov by celý systém zkolaboval.  Znie to síce krásne ale takto náš bankový systém taktiež úplne nefunguje ale je to veľmi blízke realite.

Bankový systém dnes (Realita)

V priebehu rokov sa systém čiastočných rezerv a jeho integrovaná sieť bánk krytá centrálnou bankou stal dominantným peňažným systémom sveta. V súčastnosti sa podiel reálneho zlata, ktoré kryje peniaze vobehu zmenšil na … skoro nič. Základna podstata peňazí sa smenila, peniaze nezobrazujú hodnotu ale dlh. V minulosti bol papierový dolar niečo ako šek, ktorý mohol byť vymenený za urč. množstvo zlata alebo striebra.

V súčastnosti môže byť papierový alebo digitálny dolar zmenený len za iný taký dolar.

V minulosti existoval súkromne vytvorený bankový kredit, ktorý reprezentovali súkromne bankovky daných bank. Tieto bankovky mohli iné banky alebo ludia odmietnuť podobne ako dnes môžete odmietnúť niečí súkromný šek. Dnes su peniaze, ktoré banky vytvoria legálne preveditelné na štátnu menu (dolary, libry, euro, …) – to si predstavujeme pod pojmom peniaze. Štátna mena je vytvorená vládnym nariadením alebo vyhláškou a vyhláška o zákonnom platidle deklaruje, že občan musí prijať túto menu ako legálne platidlo.

A teraz otázka… Ak vlády a banky dokážu len tak vytvárať peniaze, kolko peňazí vlastne existuje ? V minulosti bolo množstvo peňazí limitované množstvom nejakeho fyzického tovaru, ktorý plnil funkciu peňazí. Napríklad aby mohlo byť vytvorených viac strieborných alebo zlatých mincí musela sa vyťažit viac zlata alebo striebra. V súčastnosti su peniaze skutočne vytvárané ako dlh. Nové peniaze sa tvoria akonáhle si niekto vezme od banky požičku. Vo výsledku ma celkové množstvo penazí, ktoré môžu byť vytvorené, len jedenu skutočnú hranicu a to CELKOVÚ ÚROVEŇ DLHU. Vlády na vytváranie nových peňazí uvaľujú dalšiu zákonom stanovenú medz tým, že si vynucujú dodržovanie pravidiel tzv. požiadavky čiastočných rezerv. V podstate sa tieto požiadavky rôznia ľubovolne od obdobia a krajiny. V minulosti bolo normálne, že banky museli mať aspoň 1 skutočný dolar na 10 dolarov hodnoty dlhu ktorý vytvorili. Dnes sa ale požiadavka pomeru novo vytvorených peňazi  neuplatňuje k peniazom v zlate, ale uplatňuje sa pomer nových peňazí vo forme dlhu k už existujucim peniazom(rovnako vytvorených formou dlhu). Dnes sa bankové rezervy skládajú z množstva vládou vytlačenej hotovosti plus množstvo peňazi alebo ekvivalentu, ktorý banka uložila v centrálnej banke vytvorených na dlh, ktoré ma banka uložene(naše vklady sú vlastne pôžičky banke).

Ilustrácia (príklad)

Predstavme si, že práve vznikla nová banka, ktorá ešte nemá klientov. Bankový investori urobili rezervný vklad vo výške 1111,12 EUR vo forme už existujúcich peňazí. Centralna banka požaduje rezervný pomer 9:1.

Krok 1

Brány banky sa otvoria a vchádza prvý človek ktorý si chce požičať 10 000 EUR na nové auto. Pri rezervnom pomere 9:1 ustanovená rezerva u centrálnej banky dovoľuje legálne vykúzlit 9 nasobok – 10 000 EUR – na základe sľubu vypožičiavateľa dlh splatiť. Týchto 10 000 EUR sa odnikiaľ neprevádzajú, sú to úplne nové peniaze jednoducho vyťukané na dlžníkov účet ako bankový úver. Dlžník následne vypíše šek a kúpi si zaň nové auto.

Krok 2

Predajca následne onych nových 10 000 EUR uloží do svojej banky. Narozdiel od rezervného vkladu v centrálnej banke nemožu byť tieto peniaze vynásobene 9timi ale sú vydelené 9timi. Na základe pomeru 9:1 môže byť teda vytvorený nový úver vo výške 9000 EUR.

9:1

9000 EUR : 1000 EUR

nový uver : rezerva

Krok 3

Ak je týchto 9000 EUR uložených v banke ktorá ich vytvorila, alebo inej banke, stanú sa legálnym základom pre dalšie emitované peniaze teraz už vo výške 8100 EUR.

9:1

8100 EUR : 900 EUR

nový uver : rezerva

Každý nový vklad obsahuje potenciál o trochu mensšieho  úveru v klesajúcej postupnosti. Ak vytvorené peniaze niesú uložené do banky(niekto si ich schová, zakope, spáli aleho hodi do kasičky) proces sa zastaví. To je nepredpovedateľlná časť systému vytvárania peňazí. Pravdepodobnejšie ale je, že peniaze opäť do banky vložené budú a takto sa objem novo vytvorených peňazí stupnuje vo funkcíí ktorá sa limitne bliži k nule. Ku koncu procesu z  týchto povodných nových 10 000 EUR sa takto vytvorí skoro 100 000 uplne zbrusu nových EUR. Všetky tieto nové peniaze boli vytvorené z dlhu. Celý tento proces bol legalizovaný len povodným vkladom 1111,12 EUR, ktoré stále nedotknute ležia v centrálnej banke. Naviac knihy v bankách musia ukazovať, že majú o 10% viac na vkladoch ako na požičkách. To dáva bankám podnet k honbe za vkladmi aby mohli poskytovať úvery. Podporuje to obecne vnímany pohľad, že úvery su poskytované z vkladov. Pokial nieje cely reťazec uveru uložený v jednej banke, nikto nemože nič povedať, že každa banka svoj depozit znásobí 90x tak, že generuje bankový úver z ničoho. Takže bankvý systém je uzavretá slučka. Bankový úver vytvorený v jednej banke sa stáva realnym základom pre úver v inej banke a naopak. V super teoretickom svete by konečný efekt bol úplne rovnaký ako keby sa odohrával v jednej centrálnej banke, to je z povodných 1111 EUR je možné vyberať úroky až zo 100 000 EUR, ktoré banka nikdy nemala.

Zdá sa vám to smiešne? V niektorých krajinách na základe lobovania bánk zmizli požiadavky čiastočných rezerv. A regulačný pomer je omnoho vyžší ako 9:1. Pre niektoré typy účtov su pomery 20:1 alebo 30:1. V poslednej dobe po zavedení poplatkov z úveru za účelom zýšenia požadovanej rezervy od klientov našli banky spôsob ako úplne obísť požadovane rezervné limity.

Zatial čé pravidlá su zložité bežným gazdovským rozumom je to úplne jasné “Banky môžu vytvoriť toľko peňazí, koľko si ich sme schopní požičať”.

“Každý podvedome vie, že banky nepožičiavaju peniaze. Keď si vyberáme peniaze

banka nám nepovie, že nemôžme lebo ich požičala niekomu inému.”

- Mark Mansfield, ekonom a spisovateľ -

Navzdory obecnému presvedčeniu, peniaze vytvorené vládou predstavujú len 5% peňazí v obehu. Viac ako 95 % ich bolo vytvorených niekým kto sa zadĺžil u banky. Tento bankový kredit vzniká a zaniká vo velkých objemoch každý deň s tým ako sú vystavované nové úvery a staré splácane.

“Obávam sa, že bežnému občanovi by sa nepáčilo zistenie,

že banky môžu vytvárať a vytvárajú peniaze… A tí, ktorí ovládajú peniaze národa,

riadia politiku vlád a vo svojich prázdnych rukách držia osud ľudí.”

- Reginald McKenna, bývalý predseda predstavenstva Midlands Bank of England -

Tento systém môžu banky ale aplikovať len a len s aktívnou spoluprácou vlády. Ako ? Prečo? Blbosť ?

1. Vlády presadia zákony o zákonnej mene a tým nás donútia ju používať
2. Vlády umožnia platiť súkromné úvery v tejto vládnej mene
3. Vládne súdy vymáhajú dlhy
4. Vlády presadia zákony na ochranu funkcie a vierohodnosti peňažných systémov voči verejnosti bez toho, aby im povedali odkiaľ tieto peniaze naozaj pochádzajú

Skutočná pravda je, že ak podpíšeme čiarkovanú čiaru na zmluve o úver, potvrdíme tým prísľub platby, ručíme majetkom, ktorý prepadne ak nebudeme splácať. Tento majetok je jediná hodnotná vec v celej transakcií. Pre kohokoľvek kto verí, že dodržíme sľub je tento uver alebo hypotéka teraz prenositeľné, zmeniteľné a predajné cenné papiere. Reprezentujú hodnotu a tým aj formu peňazí. Tieto peniaze požičiavateľ vydáva za tzv. úver danej banky. Úver v skutočnom svete znamena, že ten kto požičiava, músí mať čo požičať. Ak chcete aby som vám požičal kladivo, tak moj sľub, že vam poskytnem kladivo, ktoré nemám vám asi nepomôže. V umelom svete peňazí je sľub banky, že splaťí peniaze, ktoré nemá, umožnené aby bol predávaný ako peniaze a ako taký ho prijímame.

“A preto je národne obeživo dané na milosť úverových transakcií bánk,

ktoré nepožičiavajú peniaze ale sľub, že dodajú peniaze, ktore nemajú.”

- Irving Fisher, ekonom a spisovateľ -

Základná pravda je jednoduchá, bez dokumentu, ktorý klient podpísal, by bankár nemal čo požičať.

Pýtali ste sa niekedy ako by mohol byť ktokolvek (vlády, korporácie, rodiny) zadlžený súčastne tak astronomickými sumami ?

Už ste niekedy vyslovili aspoň pochybnosť o tom, jak len môže  byť toľko peňazi k požičaniu ?

Teraz to už viete: niesu. Banky peniaze nepožičiavaju, proste ich len vytváraju – z dlhu a kedže dlh je potencionálne neobmedzený to isté platí o dodavkach peňazí. Platí to ale aj obrátene ŽIADEN DLH = ŽIADNE PENIAZE.  Nieje ohromujúce, že napriek bohatstvu, rozmanitosti a pokroku su všetci(ľudia, firmy, vlády) tak neskutočne zadlzení ? Keby sme sa len zastavili a uvedomili si, ako je možné, že ľudia, ktorí prakticky vytváraju všetko skutočné bohatstvo sveta su zadlžení  tým, ktorí iba požičiavajú peniaze, ktoré to bohatstvo len reprezentujú ??!!

“Toť náš peňažný systém: kebý v naších peniazoch nebol dlh, nebolo by peňazí.”

- Marriner S. Eccles, guvernér FEDu -

Väčšina z nás si predstavuje, že ak by neboli žiadne dlhy, stav ekonomiky by sa zlepšil. To je pravda, ale len na úrovni jednotlivca. S tým ako máme viac peňazí k utrácaniu, ked su naše splátky úveru dokončené, mýslíme si, že ak by sa každý zbavil dlhov, bolo by obecne viac peňazí na utrácanie. Ale pravdou je presný opak. Neboli by žiadne peniaze. Sme úplne závislí na neustále obnovovaných bankových úveroch, aby vôbec mohli existovať nejké peniaze. Žiadne úvery = žiadne peniaze. Čo je vlastne to, čo sa stalo behom velkej hospodárskej krízy. Dodávka peňazí sa drasticky znížila, jak vyschol dopyt po úveroch.

“Je to šokujúce, sme úplne závislí na komerčných bankách. Niekto si músí požičať každý dolar, ktorý máme v obebu, v hotovosti alebo v úvere.

Pokial banky vytvárajú hojnosť umelých peňazí, prosperujeme; pokiaľ nie, hladujeme.

Sme absolutne bez trvalého peňažného systému. Keď o tom získa niekto kompletný obrázok, je tragicka absurdita našej situácie beznadeje

takmer neuveriteľná, ale tak to je.”

- Robert H. Hemphill, kreditný manažér FEDu v Atlante, štát Georgia -

Permanentný dlh

Banky vytvárajú iba hlavný úver. Nevytvárajú peniaze na splácanie úrokov. Odkial prichádzajú úroky ? Jednine miesto kde dlžníci môžu získat peniaze na splácenie úrokov je celková ponuka peňazí v ekonomike. Ale skoro celá ponuka týchto peňazí bola vytvorená rovnakym sposobom, ako bankový úver, ktorý musí byť splatený väčším množstvom peňazi, ako je vytvorených! Všetci dlžníci sú v tej samej situácií, snžia sa získať peniaze, ktoré potrebujú na splácanie jak dlhu tak aj úrokov z celkového “bazénu” peňazí, ktorý obsahuje len ten dlh. Logicky je teda jasné, že je nemožné, aby dlh i úroky splatil každý, pretože peniaze na úroky neexistujú. Môžeme to vyjádriť jednoduchým vzorcom:

dlh / (dlh + úroky) x 100(%) ľudí splatí

úroky / (dlh + úroky) x 100(%) ľudí zkrachuje

Problém je, že pri dlhodobých úveroch často úroky prevyšujú vypožičanú čiastku. Ak nebude vytvorených mnoho peňazí na zaplatenie úrokov, bude to znamenať velký pomer krachov a exekúcií a nefungujúcu ekonomiku. Pre udržanie fungujúcej spoločnosti je treba, aby množstvo krachov bolo nízke. Aby sa toho dosiahlo, musí byť vytvorených viac a viac peňazí z dlhu, aby sa uspokojili dnešné nároky na peniaze na splatenie dlhov predchádzajúcich. Samozrejme týmno sa celkový dlh zvyšuje. Znamená to, nakoniec musia byť splatené väčšie úroky, čo vyústuje v stale sa stupňujúcu špirálu celkovej zadlženosti, z ktorej nieje úniku. Je to len časové oneskorenie medzi vytvorením peňazí ako nových úverov a ich splatením, ktoré zabraňuje celkovému nedostatku peňazí dobehnúť a zbankrotovať celý systém. Tým ako “dlhové monštrum” priberá na váhe je potrebne stále viac a viac nových peňazi. Prečo máme na účtoch nízke uroky? Prečo nám poštou chodia nevyžiadané kreditky ? Televízia nás zaplavuje možnosťami úverov a pôžičiek. Prečo vlády utrácajú oveľa viac ako predtým ? Môže to byť červené svetlo, ktoré nás varuje pred kolapsom celého systému ?

“Jedna vec, ktorú by sme si ohľadom našeho bankového systému mali uvedomiť,

že (podobne ako v detskej hre na obsadzovanie stoličiek) kým hraje hudba,

zatial nikto neprehrál.”

- Andrew Gause, finančný historik -

Dopad na prírodné zdroje

Čím viac sa objem peňazí zvyšuje(inflácia), tým úmerne klesá cena peňazí, ak objem výroby a obchodu v reálnom svete nerastie rovnakým tempom, aby to vyrovnal. Naviac ak počujeme, že ekonomika rastie 3% ročne, znie to ako konštantný rast, ale nieje. Prečo ? Pretože 3% nárastu oproti minulému roku sú viac ako minulý rok, lebo 3% z minuleho roka sa stali základom pre tento rok, čiže základ je každy rok vyžsi. Namiesto rovnej čiary je to skor exponencialna krivka, ktorá sa stáva stále strmšou a strmšou. Problém je, že neustále sa stupňujúci rast ekonomiky vyžaduje neustále sa stupňujúcu potrebu prírodných zdrojov skutočného sveta a energie. Stále viac a viac prírodných zdrojov sa musí každý rok zmeniť v odpad, navždy. Len preto, aby celý tento systém nezkolaboval.

“Každý kto verí, že exponenciálny rast môže pokračovať do nekonečna, je buď blázon, alebo ekonóm.”

- Kenneth Boulding, ekonóm -

Tak ? Máte tiež teraz mrazivo zvlášny pocit ked sa pozriete do svojej peňaženky ? Čo cítite ked sa pozeráte na tie kúsky papiera s číslami ? Dá sa táto situácia nejako riešiť ? Záleží len na nás.

Zdroj: Prepis filmu “Money as Debt“

This entry was posted on Saturday, August 2nd, 2008 at 11:39 pm and is filed under Posts-SK, Society. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.